17. februára 1924

1. Antroposofia je cesta poznania, ktorá by chcela viesť duchovno ľudskej bytosti ku duchovnu vo vesmíre. Vzchádza v človeku ako potreba srdca a citu. Svoje oprávnenie musí nájsť tým, že dokáže tejto potrebe poskytnúť uspokojenie. Uznať antroposofiu môže iba ten, kto v nej nachádza to, čo musí hľadať zo svojho duševného rozpoloženia. Preto môžu byť antroposofmi iba tí ľudia, ktorí isté otázky o podstate človeka a o svete pociťujú ako životnú nutnosť, tak ako sa pociťuje hlad a smäd.

2. Antroposofia sprostredkováva poznatky, ktoré boli získané duchovným spôsobom. Ale robí to len preto, lebo každodenný život a veda založená na zmyslovom vnímaní a činnosti rozumu vedú ku hranici životnej cesty, kde by ľudské duševné bytie muselo odumrieť, keby nemohlo túto hranicu prekročiť. Tento každodenný život a táto veda nevedú k hranici tak, že by sa pri nej muselo zostať stáť, ale na tejto hranici zmyslového nazerania otvára sa ľudskou dušou samotnou výhľad do duchovného sveta.

3. Sú ľudia, ktorí veria, že s hranicami zmyslového nazerania sú dané aj hranice všetkého poznania. Keby títo ľudia zamerali svoju pozornosť na to, ako si tieto hranice uvedomujú, tak by tiež odkryli tomuto vedomiu schopnosti hranice prekročiť. Ryba pláva k hranici vody a musí ísť naspäť, pretože jej chýbajú fyzické orgány k tomu, aby žila mimo vodu. Človek prichádza ku hranici zmyslového nazerania a môže poznať, že na tejto ceste získal duševné sily k tomu, aby žil duševne v elemente, ktorý v zmyslovom nazeraní nie je obsiahnutý.

Originálne znenie

Ďalej (Smernice č.4,5)
Nazad (Antroposofické smernice)

naspäť na zoznam smerníc