Michaelove skúsenosti a zážitky počas plnenia jeho kozmického poslania.





Môžeme sledovať postup ľudstva od tej etapy vedomia, v ktorej se človek pociťuje ako článok božsky-duchovného poriadku, až k súčasnej etape vedomia, keď sa pociťuje ako od božského duchovna oddelená individualita, s vlastním používaním myšlienok, a to z hľadiska ľudstva. To se stalo v poslednej úvahe.

Môžeme však aj nadzmyslovým zrením vypracovať obraz toho, čo Michael a jeho zástupy počas tohto vývojového prúdu prežívajú, teda ten istý rad udalostí vykresliť z hľadiska Michaelovho. O to se pokúsime teraz.

Najskôr existuje doba najstaršia, v ktorej môžeme vlastne hovoriť iba o tom, čo sa deje medzi božsky-duchovnými bytosťami. Máme do činenia s nepretržitým jednaním bohov. Bohovia vykonávajú to, k čomu ich podnecujú impulzy ich bytostných podstát a sú touto činnosťou zodpovedajúco uspokojení. A do úvahy pripadá iba to, čo při tom všetkom oni prežívajú. Len v jednom kúte v poli tohto božského jednania, je možné si povšimnúť niečo ako ľudstvo. Ono je časťou v konaní bohov.

Avšak duchovná bytosť, ktorá od počiatku obracala svoj zrak na ľudstvo, je Michael. On istou mierou člení konanie bohov tak, že ľudstvo môže v jednom kozmickom kúte existovať. A spôsob, akým je tu on činný, je príbuzný tomu konaniu, ktoré sa neskôr objavuje v človeku ako intelekt – len sa uplatňuje ako sila, ktorá prúdi kozmom v ideovom poriadku, súc príčinou skutočnosti. V tejto sile pôsobí Michael. Je jeho úradom spravovať kozmickú intelektualitu. Chcel by ďalší pokrok vo svojej oblasti. A ten môže spočívať iba v tom, že to, co ako inteligencia pôsobí skrze celý kozmos, sa neskôr skoncentruje v ľudskej individualite. Čo tým vzniká, je toto: Vo vývoji sveta nastáva doba, v ktorej kozmos už nežije zo svojej prítomnej, ale zo svojej minulej inteligencie. A prítomná inteligencia je vo vývojovom prúde ľudstva.

Michael by chcel to, čo se tu vyvíja v rámci ľudstva ako inteligencia, i naďalej udržať v súvislosti s božsky-duchovnou podstatou.

Proti tomu však existuje odpor. To, čo bohovia prekonávajú ako vývoj v línii od odlúčenia intelektuality od ich kozmického konania až k jej včleneniu do ľudskej prirodzenosti, to otvorene stojí vo svete ako skutočnosť. Ak existujú bytosti, ktoré majú takú schopnosť vnímať, ktorou môžu tieto skutočnosti zrieť, tak potom ich môžu s prospechom využiť. – A také bytosti existujú. Sú to bytosti ahrimanské. Sú úplne uspôsobené k tomu, aby všetko, čo se oddeľuje od bohov ako inteligencia, nasali do seba. Sú uspôsobené k tomu, aby so svojou vlastnou bytosťou zjednotili súhrn všetkej inteligencie. Tým sa stávajú najväčšími, najobsiahlejšími, nejprenikavejšími inteligenciami kozmu.

Michael predvída, ako sa človek - tým, že stále viac postupuje ku vlastnému využitiu inteligencie - musí s týmito ahrimanskými bytosťami stretnúť, a tým, že s nimi vchádza do spojenia, im môže potom prepadnúť. - Preto privádza Michael ahrimanské bytosti pod svoje nohy, zvrháva ich neustále do hlbšej oblasti, než je tá, v ktorej sa rozvíja človek. Michael, majúcí draka pri svojich nohách, zvrhujúcí ho do priepasti: to je ten živý mohutný obraz, ktorý žije v ľudskom vedomí, obraz tu popísaných nadzmyslových skutočností.

Vývoj postupuje vpred. Intelektualita, ktorá bola spočiatku iba v oblasti božskej duchovnosti, sa oddeľuje tak ďaleko, že se stáva oduševnením kozmu. To, čo predtým vyžarovalo iba z bohov, to sa teraz skvie z hviezdneho sveta ako zjavenie božstva. Predtým bol svet riadený božskou bytostnosťou samotnou, teraz je riadený zjavením bohov, ktoré se stalo objektívnym, zjavením, za ktorým božská bytostnosť prechádza ďalšími stupňami svojho vlastného vývoja.

Opäť je to Michael, kto spravuje kozmickú inteligenciu, pokiaľ táto prúdi zjavením kozmu v ideovom poriadku.

Tretia fáza vývoja je ďalšie oddeľovanie kozmickej inteligencie od jej pôvodu. V hviezdnom svete teraz už nevládne súčasný poriadok ideí ako božské zjavenie; hviezdy sa pohybujú a usporiadavajú podľa ideového poriadku, ktorý bol do nich vštepený v minulosti. Michael vidí, ako stále viac to, čo v kozme spravoval - kozmická inteligencia - naberá cestu k pozemskému ľudstvu.

Michael však tiež vidí, ako se stále zväčšuje nebezpečenstvo, že ľudstvo prepadne ahrimanským mocnostiam. On vie: Pre seba bude mať Ahrimana stále pod svojou nohou, ale či aj pre človeka?

Michael vidí, ako nastáva najväčšia zemská udalosť. Z ríše, ktorej Michael sám slúži, zostupuje Kristova bytosť nadol do zemskej oblasti, aby tam bola, keď bude inteligencia plne pri ľudskej individualite. Pretože potom človek pocíti najsilnejšie nutkanie oddať se tej mocnosti, ktorá sa bezozvyšku, v plnej dokonalosti učinila nositeľom intelektuality. Ale bude tu Kristus. Skrze svoju veľkú obeť bude žiť v tej istej sfére, v ktorej žije aj Ahriman. Človek bude môcť voliť medzi Kristom a Ahrimanom. Svet bude môcť nájsť v ľudskom vývoji cestu Kristovu.

To je Michaelova kozmická skúsenosť s tým, čo má v kozme spravovať. Nastupuje cestu z kozmu k ľudstvu, aby zostal pri predmete, ktorý spravuje. Je na tejto ceste od ôsmeho storočia kresťanského letopočtu. Avšak k svojmu zemskému úradu, na ktorý se premenil jeho kozmický úrad, dospel v skutočnosti až v poslednej tretine devätnásteho storočia.

Nútiť však Michael ľudí nemôže k ničomu. Lebo nátlak práve prestal tím, že inteligencia vstúpila úplne do oblasti ľudskej individuality. – Ale ako majestátne vzorové konanie môže Michael rozvíjať to, čo rozvíjať chce, v nadzmyslovom svete, ktorý najbližšie hraničí so svetom viditeľným. Michael sa tu môže ukázať so svetelnou aurou, s gestom duchovnej bytosti, v ktorých sa zjaví so všetkým leskom a vo všetkej nádhere minulej božskej inteligencie. Môže tu ukázať, ako je pôsobenie tejto minulej inteligencie v prítomnej dobe ešte skutočnejšie, krajšie a pravdivejšie než všetko to, čo sem prúdi v bezprostrednej prítomnej inteligencii v klamlivom, zvodnom lesku z Ahrimana. Môže učiniť postrehnuteľným, ako pre neho bude Ahriman vždy nízkym duchom pod jeho nohami.

Tí ľudia, ktorí vidia nadzmyslový svet, najbližšie hraničiaci so svetom viditeľným, vnímajú, tak, ako tu bolo popísané, Michaela a jeho zástupy pri tom, čo by chceli pre ľudí vykonať. Takí ľudia vidia, ako skrze Michaelov obraz má byť človek v slobode vedený v ahrimanskej sfére od Ahrimana ku Kristovi. Ak sa takým ľuďom podarí svojim zrením otvoriť aj srdcia a zmysly iných ľudí tak, aby istý kruh ľudí vedel, ako teraz žije Michael medzi ľuďmi, potom začne ľudstvo sláviť Michaelov sviatok so správnym obsahom, v ktorom dajú duše v sebe ožiť sile Michaelovej. Michael bude potom pôsobiť ako reálna sila medzi ľuďmi. Človek však bude slobodný a predsa bude v tesnom spoločenstve s Kristom kráčať svojou duchovne-životnou cestou kozmom.

Goetheanum, 19. október 1924.

Originálne znenie



Ďalej (Smernice č. 109, 110, 111)
Nazad (Smernice č. 106, 107, 108)
naspäť na zoznam smerníc