Táto úvaha vo mne vznikla po prečítaní si knižky "Kresťanstvo a fyzika" od kolektívu autorov, vysokoškolských profesorov.


Milý priateľ!

Práve som dočítal knižku s názvom Kresťanstvo a fyzika, ktorú si mi požičal. No a tak som sa rozhodol, že sa Ti svoje dojmy pokúsim zhrnúť v takomto liste Je to možno trochu zvláštny spôsob výmeny názorov, ale pre mňa viac-menej tradičný a v podstate i osvedčený.

Ide o to, že hoci občas naznačíš, že by sme si mali ísť sadnúť niekde "na pivo", nedochádza k tomu, zrejme z mnohých, i Múdrych, dôvodov. To, že si mi dal túto knihu na čítanie, nemohlo byť len tak z dlhej chvíle, predpokladám, že by si bol rád, keby som k nej zaujal postoj. No a takto je to celkom jednoduché, rýchle a v podstate asi najbezbolestnejšie. Takže hurá k veci.

Hneď z kraja ma to núti vymedziť tzv. okrajové podmienky. Tu myslím samého seba. Túžil som zachovávať pri čítaní týchto článkov čo možno najväčší vnútorný pokoj a nezaujatosť, ale priznám sa, väčšinou sa mi to nedarilo. Človek, ako ja, ktorý na tomto svete prežil takmer 40 rokov, má spravidla svoj životný názor a postoj, ktorý ho drží v prúde času, spoločenského vedomia a každodennej reality tak, aby neprepadol beznádeji a zúfalstvu, aby skrátka dokázal zo seba odovzdať svetu čo možno najviac z toho, čo môže. Takže samozrejme i ja mám svoj filozofický náhľad na svet v ktorom žijem a tento náhľad je mojou chrbtovou kosťou pri ceste životom. Každý, kto chce prejsť dôstojne životom, si musí nejakú tú nosnú filozofiu vytvoriť a každý si ju tvorí tak, aby pasovala na neho samotného, pretože niet dvoch rovnakých ľudí na svete.

Takže môj svetonázor som nemohol celkom vyradiť pri čítaní tejto knihy. Priznám sa, mal som snahu sa odosobniť a vkĺznuť do kože tých ľudí, čo to písali, aby som lepšie chápal dôvody, prečo sa dali na takú prácu. Musím povedať, že občas som sa celkom dobre vcítil do ich filozofického základu, bolo mi to poučením o stave terajších fyzikálnych snáh v rámci hľadania čo najvšeobecnejších teórií sveta. V knižke je veľa krásnych právd, veľa múdrych slov, ale i veľa toho, o čom si dovolím mať vážne pochybnosti.

V prvom rade mi je smutno, že všetci títo veriaci fyzici sú materialisti. I sami sa k tomu nepriamo priznali v jednom z článkov. Ide o to, že ako sme sa učili už na strednej škole, materialista je ten, kto pokladá za prvotnú hmotu a z nej sa potom vyvinie vedomie ako druhotné na rozdiel od idealistu, ktorý tvrdí, že prvotné je vedomie a hmota vzniká ako druhotná. Všetci títo milí ľudia považujú za jeden z princípov svojich teórií to, že najskôr vznikli anorganické látky, potom organické a potom nejako z toho, ako vyššia vlastnosť hmoty, vzniklo myslenie, čiže vedomie. Boha síce nejako do toho včleňujú ako prvotného, ale je to celé nejaké divné, nechávajú pre neho skôr len takú "možnosť".

Ja, na rozdiel od nich, som idealista. Verím, že vedomie bolo prvotné a až vývojom vedomia vzniká hmotný svet. Čiže že za každou hmotou je nejaké vedomie. Nie, ako tvrdia materialisti, že vedomie je prejavom hmoty, ale že hmota je prejavom vedomia. To je to principiálne, čo som mal stále pričítaní tejto knihy vzpriečené v hrdle ako kosť. Ťažko fyzici hľadajú dôvod pre to, že tu vznikol mysliaci človek, hoci pravdepodobnosť toho je tak nízka. O čo krajšie je vedomie toho, že Človek tu bol i pred tým, ako nehmotný a hmota sa vykryštalizovala presne podľa jeho duchovných, čiže vyšších "tiel". Potom by už nemusela byť žiadna "pravdepodobnosť" presného zloženia vesmíru, keďže niečo, čo už existovalo, síce fyzicky nemerateľne, ale duchovne jednoznačne, mohlo spôsobiť hmotu zase len fyzicky jednoznačným spôsobom. Takže takto sa na to pozerám ja a je to mojej duši oveľa prijateľnejšia predstava, než problém fyzikov ohľadne veľkého tresku.

Iba jeden z článkov hovorí, že existuje i svet duchovný, ktorý je fyzikálne nemerateľný, fyzike nedostupný. Je príznačné, že tieto slová pochádzajú od ženy. Čakal som to i od ostatných veriacich. Nie, oni stále chcú všetko dokázať fyzikou. Skrátka materialisti.

Trochu som tam na okraj (najmä spočiatku) písal ceruzkou i svoje poznámky. Neboj sa, dá sa to vygumovať. Spočiatku ma to priam pobádalo prejaviť svoj názor, ale potom som to nechal tak. Kniha je vyjadrením ich postoja k životu, je to ich chrbtová kosť, ktorá ich drží pri živote a umožňuje im vykonávať svoju prácu, ktorú zrejme majú radi. Takže im to nezazlievam. Každý je strojcom svojho šťastia.

Ďalšia vec, ktorá mi v knihe chýba je Kristus. Nechápem, prečo sa kniha volá Kresťanstvo a fyzika. Kľudne by sa mohla volať Židovstvo a fyzika alebo Mojžiš a fyzika. Problémom pre nich je jedine stvorenie sveta a človeka. Prečo trojjediného Boha nazývajú kresťanským, keď je to vlastne prvotne starozákonný Boh, prečo ho mimochodom nepriznávajú i Indom, veď i oni majú vo svojich náboženských systémoch trojnosť Brahma-Šiva-Višnu. To by som ešte chápal, ale pre mňa je pojem Kresťanstvo odvodený od slova Kristus. Kristus je pre mňa kritickým bodom na rozlíšenie kresťana od nekresťana. Každý, kto uznáva Krista ako Boha v ľudskom tele, ktorý prišiel, aby spasil ľudstvo, je kresťanom. Kto považuje Ježiša za jedného z ľudí, obyčajného človeka, ktorý len ukazoval, ako správne žiť, pre mňa kresťanom NIE JE. A preto, ak niekto nadpíše knihu názvom Kresťanstvo a fyzika, tak čakám, že sa bude venovať hlavne Novému zákonu a bytosti Ježiša Krista. Nie, v tomto som sa ničoho príjemného nedočkal a teda nič mi ohľadne kresťanstva táto knižka nedala. Čo je teda pre mňa VEĽKÝM SKLAMANÍM.

Na stane 32 som na okraj napísal niečo ohľadom Jánovho Zjavenia, čiže tzv. Apokalypsy. Bola to reakcia na poznámku, že z posvätných prameňov svojho náboženstva čerpajú veriaci istotu, že viera bude jestvovať dovtedy, kým bude jestvovať ľudstvo. K tomu sa tu trochu vrátim, aby som vysvetlil, v čom vidím logickú chybu takéhoto tvrdenia.

Viera je to, že niečo nevieme dokázať a preto musíme veriť. Napríklad nikto z ľudí nemusí "veriť", že existujú kamene, rastliny alebo zvieratá, pretože ich vidí, cíti, skrátka vníma zmyslami. Teda ak raz nastane doba, že ľudia uvidia Boha, alebo stačí Anjelov či Krista, potom to nebude viera. Potom to bude realita, skúsenosť. Tu viera ZANIKNE, pretože bude premenená na poznanie. Jánova Apokalypsa opisuje tzv. posledný súd. Tu je každá duša zoči-voči Kristovi. Tu už nie je viera, tu je to poznanie. Z tohoto pohľadu skrátka nemôžem s pánom Krempaským súhlasiť.

Trochu som sa nechal uniesť i pri pánovi Kapišinskom, keď ostro vyletel proti tzv. alternatívnym pohľadom na život. Je pravda, že väčšina ľudí dnes je taká, že umožňuje najmä záporné prejavy, alebo ešte lepšie povedané, prekrútenú, "zištnú" podobu týchto vecí. Múdry človek nebude predsa pokladať horoskopy v novinách za Astrológiu. Nemôže predsa veriť, že existuje len dvanásť typov ľudí. Všetko je inak, ale keď sa ľudia chcú nechať nachytať na lacné triky, vždy sa nájde niekto, kto sa k tomu prepožičia. Skôr by sa ľudia mali zaujímať, prečo to ľudia chcú. Čo keď je to niečo, čo podvedome cítia, ale nevedia presne a preto veria každému podvodníkovi. Som zvedavý, ako chcú týchto ľudí prevychovať títo páni fyzici svojimi matematickými rovnicami a teóriami veľkého tresku. Ale nič, to je ich problém.

Ani o anjeloch som sa nič nedočítal, hoci ich aj Nový zákon (menovite Archanjela Gabriela) spomína. Všetci prispievajúci veria, že existuje len Boh a potom len ľudia???

Skrátka príliš veľa problémov a málo odpovedí. Ale, pravdu povediac, s určitou skepsou som k tej knižke už pristupoval i keď skutočnosť bola pre mňa horšia než moje predpoklady.

Ale na druhej strane, ak niekomu táto knižka pomôže ako impulz k obráteniu sa k Bohu, k viere, tak to bude záslužný čin. Ak by však mal človek zostať pri tom, zostať veriacim materialistom, videlo by sa mi to niečím neukončeným, niečím, čo nie je dôsledne dovedené do systému. Do systému, v ktorom neprekáža ani existencia trojjediného Boha, ani Anjeli, Archanjeli, ani zlí duchovia, ktorí utekajú z ľudí (!) ani existencia diabla a ani existencia bohočloveka Ježiša Krista. Toto všetko mi v systéme veriacich materialistických fyzikov chýba. Veria, že to sformulujú v rovniciach neskôr? HMMM...

Toľko azda v krátkosti môj pohľad na uvedenú knižku krátko po jej prečítaní.

Azda som Ťa veľmi nezarmútil svojim stanoviskom, ale myslím si, že je v poriadku, keď vieš, aký mám na tieto veci názor, čo si o tom myslím. Veď, nazdávam sa, preto si mi dal tú knižku čítať.

Zdravím Ťa a želám Ti všetko najlepšie (mimochodom verím, že Dobro je objektívna kategória).

Robert



naspäť