Cesta predmichaelská a cesta Michaelova.





Ako vniká zásah Michaela do vývoja ľudstva, to nemôžeme vidieť v pravom svetle, ak si robíme o pomere nového sveta ideí voči prírode takú predstavu, ktorá je dnes všeobecne obvyklá.

Tu myslia ľudia takto: Vonku je príroda so svojimi procesmi a bytosťami. Vo vnútri, tam sú idey. Tieto predstavujú pojmy o prírodných bytostiach alebo tiež tzv. prírodné zákony. Mysliteľom záleží pritom na tom, aby ukázali, ako sa vytvárajú tie idey, ktoré majú pravý pomer k prírodným bytostiam, alebo obsahujú pravdivé prírodné zákony.

Pritom sa pripisuje malý význam tomu, v akom vzťahu sú tieto idey k človeku, ktorý ich má. A predsa nahliadneme o čo ide len vtedy, keď si predovšetkým nadhodíme otázku: Čo prežíva človek v novších prírodovedeckých ideách?

K odpovedi dôjdeme nasledovne: Dnes človek cíti, že idey sú v ňom vytvárané činnosťou jeho duše. Má pocit: On je tvorcom ideí, zatiaľ čo zvonku k nemu prenikajú len vnemy.

Tento pocit nemal človek vždy. V starších dobách pociťoval obsah ideí nie ako niečo, čo sám vytvoril, ale ako niečo, čo dostal z nadzmyslového sveta vnuknutím.

Tento pocit prechádzal po stupňoch. A tieto stupne záviseli na tom, akou časťou svojej bytosti prežíval človek to, čo dnes nazýva svojimi ideami. Dnes, v čase vývoja duše vedomej, platí neobmedzene to, čo stojí v smernici z minulého čísla tohto časopisu: "Myšlienky majú svoje vlastné sídlo v éterickom tele človeka. Tu sú však živými bytostnými silami. Vtláčajú sa do fyzického tela a ako také "vtlačené myšlienky" majú tieňový charakter, ako ho pozná obyčajné vedomie.“

Môžeme sa teraz vrátiť späť do čias, v ktorých myšlienky boli bezprostredne prežívané v "Ja". Tu však neboli tíeňovité, neboli ani iba živé, boli oduševnené a preduchovnené. To však znamená: Človek nemyslel myšlienky, ale prežíval vnímanie konkrétnych duchovných bytostí.

Také vedomie, ktoré takto vzhliada k svetu duchovných bytostí, nájdeme v dávnych dobách národov všade. Čo sa o tom historicky dochovalo, označuje sa dnes ako vedomie vytvárajúce mýty a neprikladá sa mu žiadny osobitný význam pre chápanie skutočného sveta. - A predsa človek s týmto vedomím stojí vo svojom svete, vo svete svojho pôvodu, kdežto dnešným vedomím sa vyzdvihuje z tohto svojho sveta. Človek je duch a jeho svet je svetom duchov.

- Ďalším stupňom je ten, kedy už to nie je "Ja", ktoré prežíva myšlienkový element, ale astrálne telo. Tu sa bezprostredná duchovnosť pre duševný pohľad stráca. To, čo je myšlienkovým elementom, javí sa ako oduševnelá živosť.

Na prvom stupni, pri zrení toho, čo je skutočne duchovne bytostné, nemá človek žiadnu silnú potrebu, aby to, čo zrie, preniesol do sveta, ktorý vníma zmyslami. Zmyslové dojmy sveta sa mu síce zjavujú ako činy toho, čo zrie nadzmyslovo, ale vytvoriť zvláštnu vedu o tom, čo bezprostredne zrie "duchovný pohľad", to nie je vôbec potrebné. Okrem toho, to, čo človek vidí ako svet duchovných bytostí, je tak bohaté, že pozornosť spočíva predovšetkým na tom.

Inak je tomu v druhom období vedomia. Tu sa konkrétne duchovné bytosti skrývajú. Objavuje sa ich odlesk, ako oduševnený život. Ľudia začínajú prenášať "život prírody" do tohto "života duší". Hľadajú v prírodných bytostiach a v prírodných procesoch pôsobiace duchovné bytosti a ich činy. V tom, čo neskôr vystúpilo ako alchymistické hľadanie, možno vidieť historický výraz tejto etapy vedomia. Tak ako človek, keď v prvej etape vedomia "myslel" duchovné bytosti, žil úplne vo svojej bytostnej podstate, tak stojí v tejto druhej etape sebe a svojmu pôvodu ešte blízko. Tým je však na oboch stupňoch vylúčené, aby človek dospel v pravom zmysle k svojmu vlastnému vnútornému popudu pre svoje konanie.

Koná v ňom duchovno, ktoré je rovnakej podstaty ako on. Čo sa zdá, že robí on, je prejavením dejov, ktoré sa odohrávajú skrze duchovné bytosti. Čo človek robí, je fyzicko-zmyslový prejav skutočného božsko-duchovného diania, ktoré stojí za tým.

Tretia epocha vývoja vedomia prináša myšlienky k vedomiu, ale ako žijúce v éterickom tele. Keď bola grécka civilizácie na výške, žila v tomto vedomí. Keď Grék myslel, nevytváral si myšlienku, cez ktorú hľadel na svet ako so svojím vlastným výtvorom, ale cítil v sebe podnietený ten život, ktorý tiež pulzoval vo veciach a dejoch vonku.

Tu vznikla prvýkrát túžba po slobode vlastného konania. Ešte nie skutočná sloboda, ale túžba po nej.

Človek, ktorý pociťoval v sebe samom sa pohybovať nepokoj prírody, mohol vytvoriť túžbu, aby vlastnú pohyblivosť oddelil od tej pohyblivosti, ktorú vnímal ako cudziu. Avšak napriek tomu vo vonkajšej pohyblivosti bol pociťovaný ešte posledný výsledok pôsobiaceho sveta duchovného, ktorý je rovnakej podstaty ako človek.

Až keď myšlienky boli otlačené do fyzického tela a vedomie sa vzťahovalo len na toto otlačenie, nastala možnosť slobody. To je stav, ktorý je daný 15. storočím kresťanského letopočtu.

Vo svetovom vývoji nejde o to, aký význam majú idey dnešného nazerania na prírodu k prírode, pretože tieto idey neprijali svoje formy preto, aby podávali určitý obraz prírody, ale aby priviedli človeka k určitému stupňu vývoja.

Keď myšlienky uchopili fyzické telo, bol z ich bezprostredného obsahu duchovne-duševný život vyhladený a zostal jedine abstraktný tieň, ktorý ľpie na fyzickom tele. Také myšlienky môžu urobiť predmetom svojho poznania iba niečo fyzicky materiálne. Lebo ony sami sú skutočnými len u fyzicky-materiálneho ľudského tela.

Materializmus nevznikol preto, že by vo vonkajšej prírode bolo možné vnímať len materiálne bytosti a procesy, ale preto, že človek mal vo svojom vývoji prejsť etapou, ktorá ho priviedla k vedomiu, ktoré je schopné primárne vidieť len materiálne javy. Jednostranné vytváranie tejto vývojovej ľudskej potreby dalo vzniknúť nazeraniu na prírodu novšej doby.

Poslaním Michaelovým je vniesť do ľudských éterických tiel tie sily, ktorými tiene myšlienok získavajú opäť život. Potom sa budú k oživeným myšlienkam skláňať duše a duchovia nadzmyslových svetov. A oslobodený človek bude môcť s nimi žiť tak, ako s nimi žil predtým ten človek, ktorý bol len fyzickým obrazom ich pôsobnosti.

Originálne znenie



Ďalej (Smernice č. 103, 104, 105)
Nazad (Smernice č. 100, 101, 102)
naspäť na zoznam smerníc