Keď ste narodení v nejakom znamení a prežijete so sebou nejaký ten čas života a ak sa k tomu pridá i niečo zo starej astrológie a novej antropozofie, výsledok môže vypadať i nejako takto:


Baran verzus Baránok

Táto úvaha vo mne vznikla ako následok zaoberania sa princípmi astrológie a ich prenikaním štúdiom antropozofie, so vzťahom k Starému i Novému zákonu. Ja sám som narodený pod Slnkom v Baranovi, nuž je mi Barania téma srdcu blízka. Rád by som sa preto s Vami podelil o to, ako sám vnímam znamenie Barana a v jeho rámci vzťah tvrdohlavého Barana a trpezlivého Baránka, po tých pár rokoch, čo s ním žijem.

Je mnoho toho, čo sa spája so slovami Baran a Baránok. Človek by až neveril, že títo dvaja môžu mať niečo spoločné. A predsa to tak musí byť. I Baran, i Baránok sú totiž v princípe jedno a to isté.

V mojej malej úvahe o mužskom a ženskom princípe v znameniach zverokruhu - v 1.časti, uverejnenej v i-liste, som prechodom celým kruhom došiel k pochopeniu toho, že Baran ako taký je v mnohom určený práve predchádzajúcim znamením - Rybami - z ktorých v určitom zmysle vychádza. A že to, z čoho takto vychádza, je múdrosť, ktorá však nevie, ako sa naplniť, je to múdrosť akoby zakuklená, ktorá len sníva o motýľovi, ktorého v sebe skrýva. A Baran je tým motýľom, ktorý vychádza na svetlo Božie. Je plný plodov Rybacej fantázijnej múdrosti - je plný Ideálov.

Baran - to je predovšetkým idealizmus.

Idealizmus vo všetkých možných významoch tohoto slova. Či už sa to prejaví v búraní múrov vlastnou Baraňou hlavou, alebo v pokornom prijímaní a trpezlivosti Baránka, to všetko je možné u Barana len vtedy, ak je v pozadí ideál.

Baranom vládne Mars. Je to znamenie energie a sily krvi. Preto Baran často vzplanie. A za čo najčastejšie vzplanie? Zase len za nejaký ten ideál. On je vlastne veľmi ľahko ideálmi manipulovateľný, ak sa nestane sám dostatočne vedomý. Stačí ho presvedčiť, že nejaká idea je hodna stať sa mu ideálom a on už potom sám vykoná všelijakú tú energickú prácu.

Jeho nevýhodou je pritom i to, že taký naozajstný Baran, podľa svojich Rybacích východísk, nikdy presne nevie, ako sa veci skončia. Ony tie Ryby to nikdy nedomyslia do konca, pretože si žijú vo svojich hraniciach - v tej svojej fantázii a preto Baran má síce chuť, energiu a vôľu niečo robiť, ale často nevie, čo by robil. Vie len, že svet treba zmeniť, urobiť ho lepším. Má o tom i nejaké nejasné predstavy a tušenia, ale koniec je mu i tak večne v nedohľadne.

Druhá stránka Marsu, ktorý mu vládne, je i to, že je schopný v okamihu na všetko rezignovať, vzdať sa a utiecť z boja. Skrátka, minie sa energia ideálu a Baran zistí, že práce je treba vykonať oveľa viacej, než predpokladal a to hlavne práce sústavnej a trpezlivej a to Baranovi nie je po vôli. Teda ovšem - ak sa nestal Baránkom. Baran je stále presvedčený, že hurá systém je najlepšia metóda na zdolávanie prekážok. Ale ono to tak nefunguje vždy. (Možno skôr nikdy)

Záleží teda od kvality Barana, ako sa to všetko prejaví.

Zaujímavou vlastnosťou Barana je i jeho veľká náklonnosť k zmenám a novým začiatkom. Kedykoľvek niečo nové začína, Baran sa rád zúčastní a niečím prispeje. Bude to zrejme povahou všetkého toho, z čoho vychádza. Baran sa označuje ako počiatok kruhu, na rozdiel od Rýb, ktoré sú akoby stelesnením skúseností celého minulého obehu. A táto vlastnosť počiatku sa potom prenáša do celkovej baranej vlastnosti "večných počiatkov". Barani skutočne, keďže žijú z ideálov, vždy počkajú, kým sa nejakým spôsobom vyčerpaný obsah ideálu znovu oživí a hurá systémom sa vrhajú do sto-prvého začiatku toho istého, na čo už sto krát rezignovali. Len, samozrejme, je nutné, aby sa ten obsah ideálu znovu naplnil. Na druhej strane, hoci s nadšením vždy znovu začínajú, vôbec neobľubujú opakujúcu sa prácu, teda takú, ktorú už raz nejako zvládli, napríklad sériovú pásovú výrobu. Také niečo s radosťou prenechávajú iným. Chýba im v nej ten princíp zmeny o ktorú sa prirodzene snažia. Jednoducho opakovaná práca udržuje veci také, aké sú a to Baranovi nelahodí.

Sily Marsu sú silami vyčleňovania sa z celku. Práve týmito silami sa človek cez krv dostal do toho postavenia, v ktorom je dnes - kedy už vedome necíti nijakú spojitosť so svojim starým domovom - cez deň je plne v hmotnom svete, vo svete zmyslov, nevidí, nepočuje žiaden duchovný svet a v noci je to tak isto - upadá do bezvedomia, do tmy. Je to preto, že sily Marsu, ktoré sa spojili s ľudskou krvou a sfarbili ju na červeno, jej pomocou rozprestreli svoje účinky po celom človeku a vytrhli ho z všeobecnosti, aby mohol zažiť pocit výnimočnosti, pocit Ja, pocit - tu som Ja, tam je všetko ostatné.

Samozrejme je to klamný pocit a ak by Baran v ňom zostal, nebolo by s ním dobre. Preto sa musí stať niečím iným, niečím, čo je múdro začlenené do celého systému sveta a vesmíru - musí sa stať Baránkom.

Sily, ktoré prenikajú krv ako individualizujúci faktor, sa musia pokorne skloniť pred vyššími silami - silami Jupitera, silami múdrosti, rytmu a života, silami pravých súvislostí všetkého so všetkým.

Vyčleňujúci sa princíp Barana vládne ľudskej hlave. To vidno i na tom, ako sa hlava odčleňuje od ostatného tela úzkym a viac-menej dlhým krkom. A keďže v takto vyčlenenej hlave vládne Baran, môže v nej spôsobovať i pekné energetické bolesti.

Keďže Baran spadá pod mužský princíp, vyžíva sa v prejavoch navonok, koná, je činný. Pri ohnivom, plameňmi ideálov zapálenom Baranovi je to zrejmé - hurá hlavou proti múru! Ale ako je to s Baránkom? Čo z Baránka je činné a aktívne pôsobiace von, do sveta?

Podstatnou vlastnosťou Baránka je to, že vie viac, než Baran - Baránok spoznal, že jeho ideály sú zrodené nie z nižšej sféry, nie "nevedno odkiaľ", ale zo sféry vyššej. Veď Rybám vládne Jupiter - sféra duchov múdrosti, sféra Kráľovstva a tá je nad sférou Marsu. A Baránok pojme v sebe túžbu slúžiť vo svojej sile tejto vyššej sfére. On síce vie, že jeho podstate zodpovedá jedinečnosť a vyčlenenie sa voči okoliu, ale rovnako dobre už potom vie, že skutočný život je len v kráľovstve, kde nastáva zjednotenosť jedinečných. Baránok čerpá svoje ideály vedome z tohoto vyššieho kráľovstva a tak vie byť i trpezlivý, pretože jeho ideály sa nikdy nepominú. On vie, kde ich je dostatok. A vie, že ak bude hľadať vo sféra života, bude môcť konať skutky, ktoré budú múdre. S tým je však spojená určitá obeť.

Barani dostali vo všeobecnosti do vienka ohromné schopnosti sebaobetovania.

Avšak i tu je to s nimi rovnako, ako vo všetkom inom - sú schopní sa obetovať úplne nerozumne a pokaziť viac, než pomôcť. To, že im je daná prirodzenosť výlučnosti, ich často ženie k postoju obetovávania sa kvôli obdivu, kvôli ukázaniu svojej výnimočnosti. Či už je to systémom "Pozrite, ako trpím" alebo "Kašlem na všetko, ja sa obetujem". Avšak to, čo v Baranoch takto spočíva, má nekonečný význam práve v tom, že ak sa stávajú Baránkami, ak sa nechávajú prežiariť vyššími pravdami, tak svoju sebaobetu môžu doviesť k správnym dverám - obetujú sa tomu, čo spoznali ako vyššie, tomu, čo spoznali ako sféru, z ktorej vlastne plynú všetky ich ideály - sféru života. Ich sebaobetovanie v takomto ideálnom prípade sa im stáva vykúpením a vlastne si tak zachraňujú život. "Kto stratí svoj život pre mňa, získa život večný". Marsický Baraní oheň sa tak stáva ohňom služby spoznaným vyšším cieľom. Potom sa i Baránkovská hlava neplní plamennými bolesťami, ale zdravou červeňou prúdiaceho života.

A "večné počiatky" Baránka sú tiež iné, než počiatky Barana. Baránkovi je počiatkom každý okamih. Tak ako prijíma ideály z vyššej sféry, prijíma ich neustále a neustále ich premieňa, pretože vyššia sféra - sféra života - je nekonečnou premenou. "Všetko hmotné je iba podobenstvom". A tak zatiaľ čo Baran neustále ťažkobôľne obnovuje nové a nové podobenstvá, Baránok žije vo vnútri skutočného života. Nepotrebuje dovidieť na koniec svojich snáh, pretože vie, že v neustále prúdiacom živote koniec vlastne neexistuje. A sféra života, odkiaľ pramenia a prúdia jeho ideály je zárukou, že všetko, čo koná, koná v zmysle jednoty celého vesmíru a jeho smerovania.

A preto je rozdiel medzi obetovaním sa Barana a obetovaním sa Baránka. Baran svojim sebaobetovaním získava iba ďalšiu skúsenosť na ceste k Baránkovi. Cesta k Baránkovi je však dlhá a neľahká. A tak každý Baran je z nejakej časti Baránkom a z nejakej (spravidla oveľa väčšej) ešte Baranom.

Ak má niekto v Baranovi Slnko, znamená to, že tieto vyššie spomenuté Baranské a Baránkovské vlastnosti sú jeho pevným bodom, ktorého sa drží pri ceste životom. Zoberte mu ideály a rozpadne sa v nič, pretože by ste mu vzali živú vodu jeho bytia. Dávajte mu spoznať vyšší svet s jeho ideami a on si z nich načerpá ideálov na celý svoj život.

Baranská povaha nie je to, čo by mal problém uchopiť, Baranská povaha je mu vlastná. V tomto jednotlivom živote sa snaží uchopiť niečo iné - to, čo má zapísané v znamení, ktoré pri jeho narodení práve vychádzalo na východe nad obzor - čo má zapísané na ascendente. To je v ňom iba tušené, cíti, že k tomu má predpoklady a chce sa tomu dostať na korienok. Ale to, čo ho pri tom drží ako osobnosť, je jeho Baranská povaha, jeho Baranské Slnko.

Z toho je pochopiteľné, že vlastnosti ascendentu uchopuje až časom, hoci vzhľadom - telesnými danosťami - sa mu blíži už v mladších rokoch. Je zrejmé, že Baranom je takmer ihneď - veď Ja uchopí už v treťom roku a Ja - to je Slnko, ktoré ako pevný stred bdie nad všetkými svojimi planétami, to je ten jeho Baran, ktorý je pastierom všetkých ostatných jeho vlastností.

Znamením Barana sú dva oblúčiky vychádzajúce z jedného bodu dolu a rozchádzajúce sa symetricky na obe strany, w.

Je to ako taký pramienok, vodotrysk, prýštiaci zo zeme, z hĺbok nevedomia. Je podivuhodné, ako sa tento symbol na jar, kedy je Slnko v znamení Barana, odráža vo forme listov rastlín - taká snežienka, tulipán, vlastne väčšina prvých rastlín je takého typu. Svedčí to o tom, že i Barani-ľudia musia mať niečo v sebe z takéhoto prameňa, tryskajúceho na povrch. Len to u nich nie je vonkajšou formou, ale vnútornou duševnou vlastnosťou. Prerážajú vnútornou silou kôru, ktorá ich delí od svetla a prúdia "hurá" nahor, aby sa potom v klesajúcom oblúku tomuto svetlu obetovali. Tou mierou, akou sa už stali Baránkami, prežívajú túto obetu slobodne a vedome.

Tou mierou, akou sú ešte stále Baranmi, sa hnevajú na osud, ktorý ich k tejto obeti takým či onakým spôsobom aj tak prinúti.



naspäť